O EQ VÝCHOVE

EQ VÝCHOVA A NÁSTUP DO ŠKÔLKY

Materská škola je pre mnohých rodičov strašiak – boja sa, ako si dieťa bez nich zvykne a hlavne či nebude plakať. Rozhodla som sa napísať článok o tom, čo je z pohľadu EQ výchovy dôležité pri nástupe do škôlky.

Veľa rodičov považuje plač dieťaťa pri nástupe do škôlky za znamenie, že niečo nie je v poriadku a dieťa na ňu nie je pripravené. V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že nástup do škôlky je veľmi náročná situácia, ktorá prináša do života dieťaťa aj rodiča množstvo zmien a rôznych emócií. Nie každé dieťa je na takúto zmenu pripravené v rovnakom čase, ale vo všeobecnosti môžeme povedať, že vo veku okolo troch rokov býva dieťa zrelé na to, aby strávilo niekoľko hodín denne bez rodičov a malo prospech aj z kolektívu rovesníkov. Do troch rokov sa utvára vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom, preto je prirodzené, že v tomto veku spolu trávia väčšinu času. Nie je pravdou, že pokiaľ je dieťa do troch rokov doma s mamou, odlúčenie neskôr znáša horšie. Práve naopak – tým, že si vybudujete bezpečnú vzťahovú väzbu, dieťa nadobudne dostatočnú sebaistotu a dôveru, že pri odlúčení sa poň mama vráti. Ak si to situácia nevyžaduje (pokiaľ rodič nie je nútený ísť do práce), neodporúčam dávať dieťa do predškolského zariadenia pred druhým rokom života. Dieťa v tomto veku potrebuje predovšetkým mamu a nie kolektív a často ešte bojuje so separačnou úzkosťou. Mnohé mamy tvrdia, že ich dieťa už potrebuje niečo viac, ako mu ony vedia dať. Pravdou však je, že deti sa až okolo troch rokov začínajú hrať s rovesníkmi a dovtedy im kolektív nechýba. Nepochybujte teda o tom, že im vy viete dať všetko, čo v danom veku potrebujú.

Ak vás už nástup do škôlky čaká, veľký význam zohráva aj príprava dieťaťa na novú situáciu. V žiadnom prípade neodporúčam metódu „šoku“, keď rodič dieťaťu nevysvetlí, čo ho čaká, len ho odnesie do škôlky a po ôsmich hodinách sa poň vráti. Je dobré mu hovoriť o tom, čo sa v škôlke robí, na čo sa môže tešiť, s akými situáciami sa môže stretnúť. Je dôležité, aby dieťa vedelo, že v škôlke ostane bez mamy a kedy sa poň mama vráti. Škôlku nevykresľujte dieťaťu príliš „ružovo“, ale opíšte ju reálne, aby nemalo priveľké očakávania a neskôr nebolo sklamané.

Adaptačný proces má svoj zmysel. Mnohé učiteľky tlačia mamy, aby svoje dieťa dali do škôlky hneď na celý deň. Vraj si ľahšie zvykne a neskôr nebude vymýšľať. Pokiaľ ale doteraz dieťa trávilo väčšinu času s mamou, chvíľu potrvá, kým si zvykne na nových ľudí a novú situáciu. Je lepšie, keď sa s ňou vyrovná postupne.

Ranné lúčenie. Každé dieťa sa k novej situácii stavia inak. Lúčenie často sprevádza plač, pretože dieťaťu je smutno za mamou. Je veľmi dôležité, aby ste mu jeho emóciu uznali a aby vedelo, že smútok je v poriadku. Aj vám je predsa smutno, že končí obdobie materskej dovolenky a vy už nebudete so svojím potomkom celý deň. Neodporúčam potláčať jeho emócie a presviedčať ho, že smutné nie je. Dieťa v škôlke objímte a povedzte mu, kedy sa preň vrátite. Nezabúdajte na to, že ak vy sama pochybujete o tom, či už je dieťa na škôlku pripravené, ono to vycíti. Pokiaľ vy nie ste pripravená „pustiť“ ho do sveta, ono sa od vás nebude vedieť odpútať. Tiež neodporúčam dieťa motivovať odmenami, ak v škôlke vydrží a bude poslúchať. Síce to možno na chvíľu zaberie, ale naučí sa tak len vonkajšej motivácii. Vnútorná motivácia a skutočná radosť zo zážitkov v škôlke sa odmenami stráca.

Ak u dieťaťa odmietanie škôlky pretrváva a ono vytrvalo plače každé ráno, zamyslite sa nad tým, či už je skutočne na škôlku zrelé. Veľa detí plakať prestane, keď vidia, že do škôlky jednoducho chodiť musia. Ich nepripravenosť sa však môže prejaviť aj inak – pocikávaním, zlými snami, nechutenstvom či zhoršeným správaním. Tieto prejavy určite neignorujte. Vaše dieťa nielenže začne škôlku neznášať, zároveň však stratí dôveru vo svoje pocity a hlavne vo vás. V prípade, že dieťa prejavuje nechuť chodiť do škôlky, sú aj iné riešenia ako vybrať ho z nej. Niekedy pomôže odklad o pár týždňov, ale často postačí, keď svojmu dieťaťu venujete dostatok pozornosti a uznáte jeho prežívanie, obavy aj smútok. Verím, že ak sa s ním budete veľa rozprávať a citlivo vnímať, čo vám hovorí (nielen verbálne), spoločne nástup do škôlky zvládnete.