Bábätko prichádza na svet s vrodenou schopnosťou emočne reagovať. Už novorodenec prežíva a reflexívne vyjadruje svoje city, ktorými dáva najavo spokojnosť či nespokojnosť. Plačom novorodenec na seba upozorňuje a komunikuje tak s okolím. Už u niekoľkodňového bábätka vieme rozlíšiť rôzne druhy plaču, ktorými signalizuje rôzne potreby. Napríklad plač bábätka, ktoré je hladné, je iný, ako keď cíti nepohodu pre špinavú plienku alebo keď ho niečo bolí. Novorodenec sa musí po pôrode adaptovať na nové prostredie a mnohé bábätká sú uplakané aj z dôvodu ťažkého pôrodu. Rodičia sú často bezradní a nevedia, ako dieťatku pomôcť, a v takom prípade odporúčam, aby boli hlavne svojmu dieťatku nablízku a nenechali ho samé plakať v postieľke.
V ranom veku sú emočné prejavy hlavným prostriedkom komunikácie. Vďaka nim dieťa vyjadruje aktuálne city aj bez slov. Prvé vedomé úsmevy, ktorými dáva najavo svoju spokojnosť, môžeme pozorovať okolo dvoch mesiacov. Postupne sa rozvíjajú ďalšie emócie a ich prejavy. Približne v troch mesiacoch začína dieťa prejavovať radosť, v štyroch mesiacoch hnev, v piatich mesiacoch strach. Dieťa v dojčenskom období prežíva rôzne emócie, neuvedomuje si však ešte, že ono je ich nositeľom, teda že ich prežíva ono samo.
Vo veku približne pol roka už dieťa spoľahlivo rozlišuje medzi známymi a neznámymi ľuďmi, čo môže viesť k strachu z cudzích ľudí. Tento strach sa ďalej rozvíja a okolo ôsmeho až deviateho mesiaca života nastupuje obdobie separačnej úzkosti, kedy dieťa pociťuje strach z opustenia matkou.
Dojča je schopné vnímať emočné prejavy iných ľudí a správne ich interpretovať podľa výrazu tváre už okolo dvoch až troch mesiacov. Emócie navodené v kontakte s inými ľuďmi môžeme pozorovať už u 10-týždňových bábätiek. V tomto období reagujú na prejavy radosti, smútku aj hnevu a zosúlaďujú svoje reakcie s emocionálnymi reakciami inej osoby. Pozitívne emócie bábätko upokojujú, negatívne naopak znepokojujú a vyvolávajú obranné reakcie.
Základnou úlohou dojčenského obdobia je získanie dôvery vo vzťahu k svetu. Do akej miery sa to podarí, závisí predovšetkým od toho, nakoľko je mama citlivá voči prejavom dieťaťa. Dôležitá je jej schopnosť dať dieťaťu najavo, že jeho emócie a potreby chápe. V prípade, že matka city dieťaťa ignoruje, prípadne mu prejavy emócií nedovoľuje, dieťa nadobúda pocit, že ide o niečo, čo nie je povolené a treba to potlačiť.
Po druhom roku rastie schopnosť dieťaťa reagovať viac diferencovane na rôzne situácie, ale aj na potreby iných ľudí. V tomto období sa v súvislosti s rozvojom sebauvedomenia a snahy o sebapresadzovanie objavujú nové intenzívne emočné reakcie. Často môžeme pozorovať emócie hnevu v dôsledku prežívanej frustrácii. Predstavte si situáciu, keď po niečom veľmi túžite a túto túžbu nie je možné naplniť. Takto nejako sa môže cítiť váš potomok, keď v obchode stojí pred regálom so sladkosťami a vy mu nedovolíte zobrať si, čo si želá. Jeho nahnevaná reakcia je prirodzená. To však neznamená, že keď sa dieťa hnevá, vy mu máte ustúpiť. Dôležité je umožniť dieťaťu emóciu hnevu zažiť. Vy zároveň máte nárok vyjadriť svoj názor a vysvetliť mu, že v tejto chvíli nedostane to, čo si želá. Takéto emočné zážitky prospievajú porozumeniu samému sebe, ale aj pochopeniu iných ľudí, ich názorov a postojov.
Po druhom roku deti začínajú viac rozumieť významu pravidiel správania a pri ich porušení sa objavuje hanba a prejavy ľútosti. Ak sa dieťaťu niečo podarí, môžeme pozorovať prejavy hrdosti na svoje schopnosti. Emócia strachu sa v tomto veku spája často s prežívaním neistoty, napríklad strach z neznámeho, či strach z opustenia matkou.
Vo vzťahu k iným ľuďom tiež dochádza k zmene prežívania. Separačná úzkosť ku koncu druhého roku postupne mizne. Môžeme sa stretávať s prejavmi žiarlivosti na inú osobu, predovšetkým súrodenca. V tomto veku je prirodzený egocentrizmus, napríklad neochota podeliť sa o hračky. Rozvíjajú sa ale aj pozitívne prosociálne emócie ako radosť z kontaktu s inými a súcit, ktorý sa prejavuje spoluprežívaním rovnakej emócie.
Batoľa (1-3 roky) nerozlišuje medzi výrazom emócie a emóciou skutočnou, to znamená, že keď vidí, že sa niekto usmieva, automaticky ho vníma ako spokojného a šťastného. Schopnosť empatie, teda vcítenia sa do emócií iných ľudí, majú čiastočne vyvinutú už polročné bábätká. Batoľatá už dokážu rozpoznať emočné ladenie rodičov, prispôsobiť mu svoje správanie a majú tendenciu ich napodobňovať. Dieťa v tomto veku ešte nedokáže odlíšiť svoje prežívanie od emócií iných, preto napríklad keď plačú iní, často plače aj ono. Rodičia by mali dieťa učiť uvedomovať si a rozlišovať svoje emócie, pomenúvať ich, čím pomáhajú v jeho emocionálnom rozvoji a rozvíjajú jeho empatiu. Schopnosť empatie rastie medzi 2. a 3. rokom, kedy sa dieťa vie vcítiť aj do takých emočných stavov, ktoré sú slabé alebo sa ich človek snaží potláčať.
V predškolskom veku sú emócie už stabilnejšie a intenzívnejšie ako u batoliat. Deti predškolského veku sú väčšinou pozitívne naladené, znižuje sa množstvo negatívnych emočných reakcií, pretože svoju nespokojnosť už dokážu lepšie vyjadriť a lepšie sa s ňou vyrovnať. Hnev sa objavuje väčšinou v kontakte s rovesníkmi alebo pri príkazoch a zákazoch, ktoré dieťa frustrujú. Strach je v tomto veku viazaný na rozvoj detskej predstavivosti, napr. strach z imaginárnych bytostí či strašidiel. Tiež sa rozvíja zmysel pre humor.
Základné emócie deti v predškolskom veku chápu bez problémov, porozumenie komplexnejším emóciám je však náročnejšie. Porozumieť ambivalencii v emóciách (že sa človek za určitých okolností môže cítiť dobre aj zle) dokážu deti vo veku okolo šesť rokov.
V predškolskom veku sa rozvíja emocionálna inteligencia, deti svojim citom lepšie rozumejú, dokážu prejaviť empatiu voči iným a čiastočne ovládať prejavy svojich citov. Tiež sa rozvíjajú vzťahové emócie ako sú láska, sympatia a nesympatia, ale aj súcit či pocity spolupatričnosti. Celkové emočné ladenie dieťaťa závisí nielen od jeho temperamentu, ale hlavne od skúseností, miery istoty a bezpečia v rodine. U detí s istou vzťahovou väzbou a dobrým rodinným zázemím prevažujú pozitívne emócie a lepšie porozumenie citom iných osôb. Naopak, deti, ktorým chýba istota, sú častejšie negatívne a nerozumejú iným.