Narodenie dieťaťa je síce nepochybne krásny zážitok, zároveň však patrí medzi najstresujúcejšie udalosti v živote človeka. V prípade prvého potomka táto životná zmena ovplyvní len rodičov, ale ďalšie dieťa prináša veľkú zmenu aj do života prvorodeného.
Narodenie súrodenca je veľmi ťažkou skúškou pre dieťa, ktoré tu bolo ešte pred ním. Zrazu stráca výhradnú pozornosť rodičov a malého brata či sestru vníma ako konkurenta. Dieťaťu vôbec nepomôže, keď bude od nás počúvať frázy ako ty si už veľký a podobne.
Prvorodený zrazu potrebuje až prekvapivo veľa pozornosti, dokonca by sa dalo povedať, že v tomto období potrebuje viac pozornosti ako novorodenec. Pre matku je samozrejme situácia po pôrode veľmi náročná – dôležité však je, aby ostala vnímavá aj voči potrebám staršieho dieťaťa. To sa potrebuje uistiť vo svojom postavení v rodine, potrebuje cítiť, že je stále milované a nie odsunuté na druhú koľaj.
Každé dieťa sa s narodením súrodenca vyrovnáva po svojom, avšak pre každé jedno je táto situácia emocionálne veľmi zložitá. Matka často vníma zmenu u dieťaťa už počas svojho tehotenstva. Starší potomok akoby cítil, že sa čoskoro niečo zmení, a prejavuje väčšiu potrebu blízkosti. Po príchode novorodenca si väčšina detí začne vydobýjať pozornosť, pretože jej už nemajú toľko ako predtým. Niektoré detičky začnú ubližovať svojmu súrodencovi, lebo vtedy si ich mama zaručene všimne a aj negatívna pozornosť je pre ne lepšia ako žiadna. Iné deti sa k súrodencovi správajú veľmi pekne a navonok vyzerá byť všetko v poriadku. Postupne však môže dieťatko prestať jesť, málo komunikuje, často sa pridružia bolesti hlavy či bruška. Niektoré deti sa začnú pocikávať, iné zas zadržiavajú stolicu. Všetky tieto prejavy svedčia o tom, že dieťatko blokuje svoje emócie. Tým, že svoj smútok, strach alebo hnev nedá zo seba von, nevyjadrené emócie ostanú „uväznené“ v tele a spôsobia mu problémy. V ideálnom prípade dokáže rodič problematickému správaniu dieťaťa predchádzať a nájde spôsob, ako mu novú situáciu uľahčiť. Ak však už problémy nastanú, podstatné je všimnúť si zmenu u svojho dieťatka včas a hneď na ňu zareagovať.
Je veľmi dôležité, aby ste nevenovali príliš veľkú pozornosť negatívnym prejavom detského správania, ale zaujímali sa oň v bežných každodenných situáciách. Ak si dieťa všímate len vtedy, keď sa správa nevhodne, bude si vašu pozornosť vynucovať práve týmto neprimeraným správaním.
Nemenej dôležité je aj otvorene komunikovať s dieťaťom (s ohľadom na jeho vek). Nebojte sa s ním rozprávať o tom, čo prežíva a čo ho trápi. Ak sa vám dieťa zverí, opýtajte sa ho, čo by mohlo jeho trápenie zmierniť. Otvorená komunikácia vám mnohé situácie uľahčí. Zároveň vám môže pomôcť, keď mu budete venovať aj individuálnu pozornosť. Pre dieťa je dôležité, aby ste s ním trávili čas aj bez jeho súrodenca. Keď mu dáte najavo, že sa spolu môžete venovať takým činnostiam, akým sa s jeho bratom či sestrou ešte nedá, bude sa cítiť výnimočný a súrodenca prijme omnoho ľahšie.