Hravý sprievodca zložitým svetom detských emócií
prináša knihu príbehov, príručku pre rodičov, pexeso a spoločenskú hru, ktoré sú zamerané na rozvoj emocionálnej inteligencie detí predovšetkým predškolského veku. Sprievodcu svetom emócií je možné využiť v rodinách, škôlkach a psychologických poradniach. Prvoradým cieľom knižky a hier je oboznámiť deti aj dospelých s emóciami, ich prežívaním, zvládaním a využitím v živote. Kniha zobrazuje nielen pozitívne, no aj negatívne emócie ako bežnú súčasť života. Zároveň učí deti, ako môžu prekonať rôzne životné udalosti, a rodičov usmerňuje, ako sa v daných situáciách majú zachovať. Ukazuje však aj to, že nie vždy sa dá všetko zvládnuť dokonale, a chýb sa môžu dopustiť všetci - ako deti, tak aj rodičia.
Knižka prináša 25 príbehov malého opičiaka Eda, s ktorým sa dieťa predškolského veku ľahko stotožní. Príbehy sú plné veselých, ale aj náročných situácií, v ktorých Edo, jeho rodina a kamaráti zažívajú pozitívne aj negatívne emócie. V prvej kapitole sa tak dieťa zoznámi s emóciou radosti, smútku, hnevu, viny, strachu, prekvapenia, zvedavosti a znechutenia. V druhej kapitole sa učí, ako sa dajú zvládnuť negatívne emócie – hnev, smútok aj strach. V tretej kapitole zistí, v čom mu môže v živote pomôcť smútok, hnev, radosť a strach. Štvrtá kapitola deťom priblíži emócie a potreby ostatných, čím ich učí, ako môžu iným ľuďom pomôcť, aj keď mu nepovedia, čo by potrebovali. V poslednej kapitole Edo využíva všetko, čo sa v predchádzajúcich príbehoch naučil, aby nadviazal priateľstvá, aby sa vedel s ostatnými dohodnúť, a aby prekonal predsudky voči druhým. Dieťa sa tak dozvedá, ako fungujú medziľudské vzťahy a vidí, že rozdielnosť ľudí môže byť v živote veľmi prospešná.
Kniha opisuje rôzne udalosti, s ktorými sa predškoláci často stretávajú a nevedia si v nich poradiť: situácia, keď sa mama ocitne v nemocnici, príchod nového súrodenca, vysmievajúci sa spolužiak, prvé stretnutie so smrťou, sťahovanie kamaráta, bojovanie s trémou, chorý ocko, prvý výlet bez rodičov či zoznamovanie s novými susedmi. Čítanie o týchto situáciách môže dieťaťu pomôcť v jeho súčasnom živote, a pripraviť ho na to, s čím sa môže stretnúť v budúcnosti.
Okrem príbehov obsahuje kniha krásne ilustrácie, pomocou ktorých je možné rozvíjať emocionalitu aj u detí mladších ako 3 roky. S dieťaťom môžete diskutovať o tom, čo na obrázku vidí, čo si myslí, že sa v príbehu stalo a čo Edo prežíva.
V príbehoch sa nachádzajú aj malé smajlíky, ktoré upútajú pozornosť dieťaťa, keď chce čítať knižku spolu s vami. Vďaka smajlíkovi vidí, akú emóciu Edo prežíva a ako sa vtedy tvári. Každý príbeh dopĺňajú otázky, ktoré slúžia na ďalší rozhovor s dieťaťom. Tieto otázky pomáhajú dieťaťu pochopiť svoje vlastné emócie a vám dozvedieť sa o jeho vnímaní a prežívaní.
Pexeso a spoločenská hra tiež podporujú emocionálny rozvoj dieťaťa. Dieťa v nich spoznáva na základe obrázkov rôzne emócie a učí sa, ako ich ukázať ostatným tak, aby jeho výrazu rozumeli. Tiež sa zoznamuje s tým, ako sa dajú rôzne emócie využiť v živote a ako môže pomôcť človeku, ktorý danú emóciu prežíva. Okrem toho, že sa dieťa pri hre zabaví a rozvíja svoju emocionalitu a tvorivosť, učí sa vyjadriť hnev, keď sa mu nedarí, ale aj zvládnuť smútok z prehry.
Ak ešte stále nie ste rozhodnutí, či je sprievodca svetom detských emócií vhodný pre vás a vaše dieťa, skúste sa zamyslieť. Povedali ste niekedy svojmu dieťaťu „neplač“, keď bolo smutné? Povedali ste mu „to nič nie je“, keď ho niečo trápilo? Práve tak dieťa učíme, že emócie nemá prejavovať, ale potláčať a bránime mu v rozvoji emocionálnej inteligencie. Rodičia tieto vety používajú veľmi často a zakrývajú nimi vlastné neistoty, keď svojim deťom nerozumejú alebo im nevedia pomôcť. Zároveň sú často zmätení vlastnými emóciami a snažia sa ich umlčať. Dieťa sa najviac učí práve od nás, rodičov, a zrkadlí naše správanie. Preto je dôležité, ako my pristupujeme k svojim emóciám. Verím, že kniha príbehov o Edovi a jeho rodine, ako aj hry vám pomôžu k lepšiemu pochopeniu prežívania nielen svojich detí, ale aj k sebapoznaniu.