RECENZIA #1

Roztomilá a príťažlivá knižočka Radosti a starosti opičiaka Eda je cenným príspevkom mladej autorky do zložitého a pre život dôležitého procesu výchovy k emocionálnej inteligencii. Ideálne fungovanie mozgu spočíva v dokonalej súhre obidvoch mozgových hemisfér ako aj jeho prednej a zadnej časti. Pre tento aspekt rozvoja je knižka ideálnym prostriedkom ako otvoriť cestu od raného detstva k efektívnemu využívaniu vedomostí o svete aj v situáciách stresu a záťaže, ako porozumieť jednaniu druhých a orientovať sa v zložitých životných situáciách. Je to najlepší kapitál, ktorý môžeme svojim deťom odovzdať. Knižka približuje vážne životné témy šetrným a bezpečným spôsobom cez projekciu do sveta zvierat a motívy rozprávke podobných príbehov. Je určená pre deti od 3 do 8 rokov – predškolákom, mladším školákom a ich rodičom. Zaoberá sa prácou s emóciami ako je radosť, smútok a pocity viny, hnev, previnenie a jeho odčinenie, prekvapenie, zvedavosť, znechutenosť alebo vysporiadanie sa s ohováraním a klebetami.

V prvej kapitole autorka veľmi prirodzeným spôsobom ukázala niekedy dosť prekvapivé spôsoby vzniku uvedených emócií. V druhej kapitole sa objavuje dôležitý moment rôznorodosti reakcií druhých na to, čo urobíme, koľko sily je treba na sebaovládanie ale aj ako môžeme emócie vyjadriť a odreagovať. V tretej kapitole sa objavuje dôležitý moment ako môžeme negatívnu emóciu neutralizovať alebo dokonca zmeniť na pozitívnu. Autorka využíva profesionálny prístup zmeny kanálu vnímania, odreagovanie, vyjadrenie emócie alebo jej prekonanie ako ochranné štíty proti zaplaveniu emóciami. V štvrtej kapitole sa prirodzeným spôsobom v priamej situácii presúva pozornosť k emóciám ostatných ľudí, k empatii. Autorka venuje pozornosť dôležitým momentom v detskom kolektíve ako je zoznámenie sa, vzájomná pomoc pri začlenení do kolektívu. V piatej kapitole postupuje autorka k dôležitej téme vzťahov a riešenia problémov v kolektíve. Vzorový skupinový proces rozhodovania v kolektíve by mohol byť výborným základom pre budúce zručnosti tímovej práce. V tejto časti sa dotýka tiež témy rešpektu k jedinečnosti alebo rozdielnosti druhých. Myslím, že trafila terč presne v jeho strede, keď nám vytvorí úsmev na tvári príbehom o susedoch. Zároveň otvára cestu zmyslu pre dobrodružstvo a veľké zmeny. Otázky na konci každej kapitoly umožňujú učiť sa uvedomovať si, rozpoznávať emócie, regulovať ich a ovládať, motivovať seba samého, využiť energiu svojich emócií.

V príručke sú uvedené všetky informácie potrebné k správnemu používaniu knižky a edukatívnych hier. V zaujímavých cvičeniach používa prvky psychodrámy, sociálneho učenia, trénuje všetky potrebné zručnosti zaobchádzania s emóciami. Pexeso učí rozpoznávať emócie a orientovať sa v nich, pamätať si ich. Spoločenská hra Edova cesta svetom emócií je cenným praktickým cvičením vlastnej práce s emóciami vrátane povestnej čiernej diery, ktorú všetci poznáme, keď musíme začať všetko od začiatku. Pri tejto hre si určite spomenieme na niektoré prekvapivé dobrodružstvá s nástrahami povestného filmu Jumanji. Praktická časť zároveň poskytuje rady rodičom a vychovávateľom, ktoré pomôžu zvládať emócie dieťaťa.

Debut Michaly Šuranovej Radosti a starosti opičiaka Eda možno zaradiť ako rozvojový a preventívny program vhodný pre všetky deti danej vekovej kategórie tak pre samostatnú prácu rodiča s dieťaťom ako aj pre podpornú domácu prácu pri psychoterapii. V niektorých zložitejších prípadoch môže konzultácia so psychológom alebo psychoterapeutom pomôcť zvýšiť efektívnosť práce s dieťaťom alebo pomôcť prekonať prípadné ťažšie etapy.

Knižku a jej interaktívnu edukačnú príručku odporúčam ako jedinečný zdroj pre základy emocionálnej inteligencie. Ak urobíme to k čomu nás knižka vedie, nič viac nie je potrebné. Všetko ostatné sa rozvinie samé. A keď to urobíme s láskou, tá bude navždy živiť silné, odolné a bujné stromy citovej stability, tak ako je láska nadčasová a neohraničená limitmi racionálnej mysle. Zároveň racionálnu myseľ podporuje a mozgu pomáha fungovať jednotne.

Recenziu vypracoval: PhDr. Zdenka Kubišová, klinický a poradenský psychológ, psychoterapeut

RECENZIA #2

Som mama teraz už troch detí, mám dve dcérky (osemročnú a takmer štvorročnú) a čerstvo narodeného synčeka. Kniha s usmiatou opicou na obale sa nám s mladšou dcérkou dostala do rúk práve v období, keď sme na bračeka len čakali. Keď tak spätne nad tým uvažujem, naša Grétka, ktorá práve skončila svoj prvý rok v škôlke, je dievčenskou obdobou vrstovníka Eda – hlavného hrdinu knihy. Ten nás veľmi milým spôsobom previedol svojím škôlkárskym životom so všetkým, čo k nemu patrí.

Podtitul knihy, „sprievodca“, je veľmi trefný. Jednak sa v nej našla dcérka, témy jej boli dôverne blízke, ale aj mne ako mame pomohol Edo pripomenúť si, čo škôlkar prežíva. Prežili sme s kamošom Edkom rôzne situácie zo škôlky, príhody doma v jeho rodine (veľmi nám do života zapasovalo aj očakávanie a narodenie knižnej sestry) a milo ma prekvapil širší záber knihy, ktorým končí a dotýka sa inakosti a tolerancie. Kniha sa výborne číta aj so škôlkarom, pomáhajú pri tom kreslené Edove tváričky vyjadrujúce rôzne emócie priamo v texte, čo pripúta dieťatko k čítaniu, keďže môže „čítať“ spolu s vami. Na záver každej kapitoly sú pripojené otázky, ktoré po dočítaní pomohli skôr mne, aby som vedela s Grétkou o príbehu ďalej hovoriť. Autorka ako psychoterapeutka nevynechala nič, a tak vám pomôže jednak emóciu identifikovať, lokalizovať v tele, pomenovať aj spracovať (veľmi užitočné aj pre rodiča).

Nielen deti sa potrebujú naučiť, ale aj my dospelí si pripomenúť, ako hovorí ocko Edkovi na str. 52: „Čo cítiš, neoklameš.“ A tiež, že je normálne zažívať príjemné aj nepríjemné emócie a ako si s nimi poradiť, lebo všetky sú prirodzenou súčasťou života, sú naše. Dokonca sa dotýka aj ambivalencie v pocitoch, presne tak, ako to v živote chodí. Sympatická je snaha dohodnúť sa a brať ohľad aj na priania iných, ktorá sa nesie celým príbehom.

Kniha je plná hrdinov. Nielenže malý Edo je v mnohých situáciách múdrejší ako mnoho reálnych dospelých, ale aj všetci dospeláci z knihy (rodičia, učiteľka v škôlke) sú múdri a môžu byť pre nás ozajstným vzorom. Nemyslím tým, že sú neomylní, sú sympatickí svojou ozajstnosťou (napríklad v jednom mikroríbehu sa ocko ospravedlní Edovi), a tak sa pri čítaní knihy poučila nielen dcérka, ale i ja som sa viackrát zastavila a pouvažovala, že by som občas chcela reagovať radšej ako mama opica z knihy. V celom príbehu rodičia Edovi dôverujú a dôverujú vlastným emóciám.

Po dočítaní knihy sme sa dostali k príručke pre rodičov, hre a pexesu. No nemyslím si, že by sme nemohli hrať hru bez toho, aby sme prečítali knihu, nie je nutné poznať príbeh, aby ste mohli hrať. Svedčí o tom aj to, že staršia dcéra, hoci s nami knihu nečítala, hru hrala a bavila ju.

Príručka stručne, ale veľmi zrozumiteľne zorientuje aj nezasväteného rodiča, čo to emocionálna inteligencia je a prečo je dôležitá, tiež poskytuje krátky návod, ako zvládnuť emócie svojich detí (áno, všetci bývame občas bezradní) a ako hrať spoločenskú hru. Hra má jednoduché pravidlá, ale zároveň je zábavná a poučná (napríklad musíte predviesť emóciu, čosi na štýl hry Activity) a aj napínavá (môžete padnúť do čiernej diery). Nám sa páčilo hrať ju s oboma dcérami spolu – bolo zaujímavé sledovať, ako deti na tému emócií komunikujú medzi sebou, radia si. Veľa sa tak o vlastných deťoch človek dozvie. Hra poskytuje priestor pre rozhovory o pocitoch, a tiež precvičí schopnosť a vôľu hráčov počúvať ostatných, porozumieť citom iných.

Na záver okrem milého a veľmi zrozumiteľného textu mi nedá nevyzdvihnúť nádherné ilustrácie v knihe, hre aj pexese. Už len samotná voľba autorky zvoliť za hlavných hrdinov opice je skvelá. Opica je milá, učenlivá a šikovná a Edko – hlavný hrdina – pomôže nielen deťom skamarátiť sa s vlastnými emóciami a rozumieť svetu v sebe, ale i veľkému svetu ako takému. Knihe prajem veľa úspechov, kopec emočne inteligentných rodičov a detí a dúfam aj v ďalšie pokračovanie, ktoré by nadviazalo na záverečný príbeh venovaný tolerancii k iným zvieracím druhom. Páčil by sa mi projekt, ktorý by využil toto dielko v škôlkach či v prvých ročníkoch škôl, a pomohol našim maličkým lepšie rozumieť, prijať a zvládnuť, ako autorka píše, „zložitý svet emócií“ a hravou formou ich pripraviť do veľkého sveta.

Recenziu vypracoval: Mgr. Martina Lichnerová Grešová, klinická psychologička