Tým, že kontaktné rodičovstvo je založené na reagovaní na potreby dieťaťa, často sa zamieňa s inými výchovnými štýlmi, najmä s rozmaznávaním, či liberálnou výchovou, pri ktorej sa dieťaťu dovoľuje všetko. Nezainteresovaní sa hrozia toho, čo vyrastie z dieťaťa, ktoré je vychovávané vzťahovo. Je veľmi dôležité vedieť, že kontaktné rodičovstvo nie je len o napĺňaní potrieb dieťaťa, ale jeho súčasťou je aj učenie dieťaťa hraniciam. V kontaktnej, ako aj v EQ výchove rodičia akceptujú prejavy svojho dieťaťa, aj keď sú negatívne a mnohokrát rušivé ako plač, či hnev v nevhodnej situácii. Dieťa má možnosť prežiť a vyjadriť emócie bez toho, aby ich rodič potláčal, či trestal. Zároveň však mama a otec pri prejavoch negatívnych emócií svojho potomka neustupujú zo svojich pravidiel. Pokiaľ dieťaťu napríklad povedali, že mu čokoládu nekúpia, neurobia tak len preto, že zúri alebo plače. Dieťa sa vďaka tomu učí, že je prijímané a milované, aj keď sa hnevá alebo smúti a zároveň sa učí akceptovať postoje a pravidlá, ktoré stanovia rodičia.
Pri liberálnej výchove dieťaťu chýbajú pravidlá a namiesto spokojnosti môže mať pocit, že je rodičom ľahostajné, keďže ho nechajú robiť čokoľvek. Následne sa ale snaží všemožným spôsobom získať ich pozornosť. Často sa prejavuje nevhodným správaním a extrémnymi prejavmi zlosti, ktoré však rodičia ignorujú.
Rozmaznávané dieťa je naučené, že preň a namiesto neho rodičia všetko urobia, a preto mu chýba motivácia o niečo sa snažiť. Má pocit, že len jeho potreby sú dôležité a neberie ohľad na iných. Tieto deti nepoznajú pravidlá. Rodičia sa snažia zabrániť tomu, aby dieťa prežívalo smútok či hnev a bezhranične plnia všetky jeho požiadavky, len aby bolo šťastné. Často tým ale dosiahnu úplný opak. Dieťa si veci neváži a nedokáže prežívať radosť. Pokiaľ plače alebo sa hnevá, rodičia sa ho snažia potešiť a robia všetko preto, aby negatívne prejavy zastavili. Rozmaznané deti v dospelosti nezvládajú stresové situácie a nedokážu čeliť bežným starostiam, pretože im ich rodičia v detstve neumožnili zažiť.
Dieťa, ktoré je vychovávané kontaktne, vie, čo smie, rodič mu ide vzorom a vzájomne sa rešpektujú. Mama by preto nemala pri starostlivosti o dieťa zabúdať na svoje potreby. Tiež je dôležité, aby dieťa prehnane nechránila pred negatívnymi emóciami, ale aby mu ukázala, že ani ona nemá vždy dobrú náladu. Dieťa sa najviac učí práve od nás, rodičov, a zrkadlí naše správanie. Preto je dôležité, ako my pristupujeme k svojim emóciám. Zároveň platí, že pravidlá a hranice určuje rodič, nie dieťa. Robí to však s otvorenosťou a láskou voči citovým, vzťahovým a ostatným potrebám dieťaťa, rešpektujúc obojstrannú komunikáciu v takej podobe, ako je jej dieťa schopné. Často stačí iba načúvať, vnímať, čo nám chce dieťa povedať či naznačiť.
Ako teda vychovať zo svojho dieťaťa vnímavého človeka? Základom je dieťa počúvať, nechať ho prejaviť svoje potreby a emócie, reagovať na ne, komunikovať s dieťaťom, viesť sa svojim inštinktom a veriť tomu, že to robíte správne.