PÔROD AKO SÚČASŤ VZŤAHOVEJ VÄZBY – Na tom, ako prichádzame na svet, záleží
Dieťa je počas tehotenstva deväť mesiacov chránené v matkinej maternici, preto je preň príchod na svet obrovskou zmenou a prináša veľký stres. Prestáva byť súčasťou matky a dostáva sa do úplne neznámeho prostredia. Pôrod by mal preto prebiehať čo najprirodzenejšie, aby nebol traumou pre matku ani dieťa, a nenarušil ich vyvíjajúci sa vzťah.
Pôrod je veľmi krátke životné obdobie, no napriek tomu má na život každého človeka veľký dopad. Predstavte si, že po ťažkom boji so život ohrozujúcimi zážitkami prídete do cudzieho prostredia, ktoré pôsobí nehostinne až hrôzostrašne, nikoho tam nepoznáte, len v diaľke počujete vášho blízkeho priateľa, za ktorým vás nepustia. Takto nejako by mohol vyjadriť novorodenec svoje pocity po náročnom pôrode, keď ho odnesú od jeho matky, ak by hovoril jazykom dospelých. Napriek tomu, že si náš príchod na svet nepamätáme, ovplyvňuje nás to, či sme sa narodili po niekoľkohodinovom trápení, vykĺzli von za pár minút, vytiahli nás s pomocou kliešťov alebo vybrali cez brucho matky. Je dokázané, že existuje tzv. telesná pamäť, ktorá ukladá všetky traumatické zážitky. Tie sú síce u dieťaťa vedomej pamäti nedostupné, správanie a vývin jedinca ale ovplyvňujú inými mechanizmami.
To, ako sa matka cíti v čase pôrodu, má nesmierny vplyv na jeho priebeh. Ak je uvoľnená a teší sa na príchod svojho dieťaťa na svet, má dobré vyhliadky, že pôrod bude jednoduchý a bezproblémový. Ak je plná pochybností a obáv a nie je si istá svojou úlohou budúcej matky, riziko komplikácií sa úmerne zvyšuje. Dôležité je uvedomiť si, že pôrod je namáhavý a bolestivý nielen pre matku, ale aj pre dieťa. Nové rádiologické štúdie ukazujú, že pri zovretí každou kontrakciou dieťa divoko bije ručičkami a nožičkami okolo seba, čo sa silne podobá reakcii na bolesť. Pôrod je prvou veľkou životnou skúškou pre malé bábätko. To, ako „bojuje“ pri svojom príchode na svet, ho neskôr motivuje „bojovať“ v živote a spôsob, akým na tento svet vstúpi, zohráva veľkú úlohu v tom, ako ho potom žije.
Frédéric Leboyer v roku 1975 vo svojej knihe Pôrod bez násilia zaviedol pojem „jemný pôrod“, ktorý hovorí o spôsobe, akým by mal byť novorodenec prijatý na našom svete – ešte pred prestrihnutím pupočnej šnúry si má bábätko pri tlmenom svetle a v tichu pomaly zvykať na matkinom bruchu na tento svet. Leboyerova myšlienka šetrného pôrodu je prirodzeným pokračovaním láskyplného prenatálneho vzťahu.
V prípade ťažkého pôrodu môže vzniknúť pôrodná trauma, ktorá sa ukazuje už u niekoľkodňového bábätka, aj keď rodičia si to s pôrodom väčšinou nespoja, keďže novorodenecký plač sa považuje za „normálny“. Niektoré bábätká preplačú väčšinu času počas bdelého stavu. Novorodenec, ktorý takúto traumu nezažil, môže plakať len pár minút denne a plač používa len na vyjadrenie svojich potrieb a pocitu nepohodlia.
Ťažký pôrod neodsúdi dieťa na to, aby po celý život trpelo jeho následkami. Negatívne skúsenosti z obdobia tehotenstva a pôrodu je možné vyvážiť milujúcim a podporujúcim rodičovstvom. Ideálne je začať hneď po pôrode s bondingom (kontaktom koža na kožu). Pokiaľ matke nebol bonding umožnený, nemala by sa cítiť previnilo, že prišla o niečo, čo už nemôže dohnať. Kontakt koža na kožu a nosenie bábätka v šatke či nosiči môže praktizovať aj neskôr a doplniť tým dieťatku aj sebe zameškané chvíle. Pri deťoch narodených cisárskym rezom je dobre myslieť na to, že mávajú zvýšenú tendenciu vyhľadávať fyzický kontakt, akoby si potrebovali vynahradiť to, že neprešli pôrodnými cestami matky. Práve nosením im môžu rodičia dopriať viac blízkosti.